Kraj Žilinský

745 - Budatínsky hrad

Budatínsky hrad

Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1321, kedy sa po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho domáhali tohto jeho majetku Balassovci. Kráľovským majetkom však Budatín zostal až do roku 1436, kedy ho Žigmund Luxemburský daroval Jurajovi z Hatného. Ďalším majiteľom bol Mikulášov brat Rafael a po jeho smrti, kedy sa vdova Alžbeta vydala za Gašpara Szunyogha, sa dostal do rúk tohto rodu. V roku 1528 sa hradu zmocnili Kostkovci a v roku 1534 Podmanickí. Od roku 1545 spravovali panstvo opäť Szunyoghovci. Po smrti Jána Szunyogha v roku 1798 vyženili Budatín grófi Csákyovci a ten im patril až do roku 1945. Od roku 1956 hrad využíva Považské múzeum.

Vydavatelství Ivan Rillich
Frymburk 231
Frymburk
Povážské múzeum, suvenýry Budatínský hrad
Topoĺová 1
Žilina-Budatín

725 - Čičmany

Čičmany

Pôvodní obyvatelia prišli do Čičman pravdepodobne v prvej polovici 14. storočia a zaoberali sa hlavne poľnohospodárstvom, chovom oviec, výrobou papúč, výrobou a predajom bryndze. Názov Čičmany má pravdepodobne indoeurópsky prazáklad, ktorý prešiel do staroslovienčiny a znamená "usadlosť vo vrchoch - Vrchovany". Počas storočí sa tu vystriedalo niekoľko vlastníkov - napríklad Mikuláš z Turca, Rakovskí alebo Serényiovci. Do začiatku 20. storočia vlastnili Čičmany rodiny Telekyovcov a Bertcholdovcov. Miestne vzácne zrubové stavby zničili požiare v rokoch 1907, 1921 a 1945. Koncom 70-tych rokov 20. storočia bola dolná časť obce vyhlásená za chránenú pamiatkovú zónu. V roku 1966 bol zrekonštruovaný pavlačový poschodový "Radenov dom", v ktorom sa nachádza národopisná expozícia.

Vydavatelství Ivan Rillich
Frymburk 231
Frymburk

757 - Dolný Kubín

Dolný Kubín

Prvá písomná zmienka o Vyšnom Kubíne pochádza z roku 1314, Dolný Kubín je spomínaný v roku 1381. Osada patrila k Oravskému hradu, ktorý bol kráľovským majetkom. V roku 1420 získal panstvo Stibor zo Stiboríc, v roku 1441 Peter Komorovský a v roku 1474 ho vykúpil kráľ Matej Korvín. Po smrti jeho syna Jána sa stal v roku 1505 majiteľom Ján Zápoľský. Ďalej tu vládli Mikuláš Kostka, Ján z Dubovca, Václav Sedlnický a v roku 1556 získali panstvo s Dolným Kubínom Thurzovci. V roku 1621 vymrela grófom Imrichom Thurzom bytčiansko-oravská vetva rodu. Jeho otec Juraj v závete zakázal oravské panstvo rozdeliť, bol preto ustanovený komposesorát v čele s voleným riaditeľom, v ktorom mali podiely rodiny siedmich Jurajových dcér. 

734 - Lietava

Hrad založili v poslednej štvrtine 13. storočia Balassovci. Začiatkom 14. storočia ho zabral Matúš Čák Trenčiansky, po jeho smrti roku 1321 obsadili hrad vojská kráľa Karola Róberta. V rokoch 1360-1393 boli majiteľmi Bebekovci, potom napríklad Dezider z Kaply alebo Stiborovci zo Stiboríc a spríbuznení poľskí šľachtici a opäť Bebekovci. V roku 1474 daroval kráľ Matej Korvín Lietavu Pavlovi Kinižimu, ktorý ju podstatne opevnil a rozšíril. Ďalšími majiteľmi boli od roku 1490 Zápoľskí a v roku 1529 sa na Lietave usadil Mikuláš Kostka zo Sedlíc. V roku 1556 panstvo vyženil František Thurzo a nechal hrad renesančne prestavať. Po smrti Imricha Thurza v roku 1621 hrad od roku 1628 spravovali štyria dediči, ktorí však o neho neprejavovali väčší záujem. V roku 1729 bol hrad opustený a začal pomaly chátrať.

Vydavatelství Ivan Rillich
Frymburk 231
Frymburk

778 - Liptovský Hrádok

Liptovský Hrádok

Prvá písomná zmienka o hrade, ktorý dal vybudovať zvolenský župan Donč, pochádza z roku 1341. V roku 1433 hrad dobyli husiti, neskôr Peter Komorovský, ktorý ho držal až do roku 1474, kedy ho vydobyl späť kráľ Matej Korvín. Medzi jeho majiteľmi sa vystriedali napríklad Pongrácz zo Svätého Mikuláša, Zápoľskí alebo Thurzovci. V rokoch 1554-1600 patrilo panstvo Balassovcom. V roku 1600 si vzal vdovu po Žigmundovi Balassovi, Magdalénu Zaiovú, Mikuláš Sándorfi. V rokoch 1601 až 1603 bol okolo hradu postavený renesančný kaštieľ. V 17. storočí urobili cisárski generáli z hradu dôležitú pevnosť v bojoch s protihabsburskými povstalcami. V roku 1703 cisár Leopold I. daroval panstvo Lichtensteinovcom, v roku 1731 ho kráľovská komora odkúpila späť. Po ničivom požiari v roku 1803 bol obnovený už len kaštieľ a hrad je odvtedy v ruinách.

756 - Oravský hrad

Oravský hrad

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1267, kedy hrad získal od Mika Balassa kráľ Belo IV. V roku 1298 sa ho zmocnil Matúš Čák Trenčiansky, od roku 1333 bol v kráľovskej správe. V roku 1420 získal hrad Stibor zo Stiboríc, v roku 1441 ho obsadil Peter Komorovský a v roku 1474 ho vykúpil kráľ Matej Korvín. Po smrti jeho syna Jána sa stal v roku 1505 majiteľom Ján Zápoľský. Ďalej Oravskému hradu vládli Mikuláš Kostka, Ján z Dubovca, Václav Sedlnický a v roku 1556 získal panstvo František Thurzo. V roku 1621 vymrela grófom Imrichom Thurzom bytčiansko-oravská vetva rodu. Jeho otec Juraj v závete zakázal oravské panstvo rozdeliť, bol preto ustanovený komposesorát v čele s voleným riaditeľom, v ktorom mali podiely rodiny siedmych Jurajových dcér. V roku 1868 bolo na hrade umiestnené múzeum, komposesorát bol znárodnený v roku 1945.

Vydavatelství Ivan Rillich
Frymburk 231
Frymburk
Suvenýry paní Palugové
parkoviště pod hradem Oravský hrad
Oravský Podzámok

767 - Pribylina

Pribylina Múzeum liptovskej dediny

Múzeum je obrazom stredovekého liptovského sídla s výsadami a právami mestečiek. Okrem drevených obytných a hospodárskych stavieb, reprezentujúcich typické znaky ľudového staviteľstva roľníckych a remeselníckych vrstiev, sú tu aj dva vzácne stredoveké kamenné objekty. Goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec je najstarším zachovaným zemianskym sídlom v Liptove zo 14. – 16. storočia a je spájaný s kráľom Matejom Korvínom a jeho synom Jánom Korvínom, kniežaťom liptovským. Atraktívnou expozíciou je ranogotický kostol Panny Márie z obce Liptovská Mara s fragmentmi pôvodných nástenných malieb zo 14. a 15. storočia. V hornej časti areálu múzea sa nachádza funkčná trať Považskej lesnej železnice.

Vydavatelství Ivan Rillich
Frymburk 231
Frymburk

735 - Rajecké Teplice

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1376. V roku 1496 získal toto miesto, pomenované ako “possesio Thoplycza”, Štefan Zápoľský, v roku 1529 Mikuláš Kostka zo Sedlíc a v roku 1556 Thurzovci. Na začiatku 17. storočia sa v okolí liečivých termálnych prameňov započala stavba Lietavského panského domu. Po smrti Imricha Thurza v roku 1621 sa lietavské panstvo rozdelilo a kúpele spustli. Do predošlej slávy ich dostal až koncom 18. storočia barón Ján Kallis. V rokoch 1925-1937 sa začali stavať nové liečebné komplexy. V roku 1940 kúpele prevzala Robotnícka sociálna poisťovňa a v roku 1945 Správa kúpeľov, sanatórií a zotavovania ROH. V roku 1989 získala obec Rajecké Teplice štatút mesta. Po 96-tom roku si prešli kúpele rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá ich kompletne pretvorila.

758 - Ružomberok

Ružomberok

Mesto sa vyvinulo zo slovanskej hradištnej obce, písomne uvádzanej už v roku 1233. V rokoch 1318 a 1340 získal Ružomberok niektoré mestské výsady. V roku 1390 kráľ Žigmund dal mesto do majetku likavskému panstvu. V rokoch 1397-1399 bol majiteľom moravský markgróf Prokop, ďalej napríklad Mikuláš Garay a od roku 1434 Ján Hunyady. Ďalšími majiteľmi boli Pongráczovci zo Svätého Mikuláša, Komorovskí, od roku 1496 Zápoľskí, v roku 1533 získal panstvo Ľudovít Pekry a po ňom chorvátsky veľmož Ján Krušič. V rokoch 1580-1651 tu vládli Illésházyovci a do roku 1670 Thökölyovci. Potom bol likavský hrad i mesto v majetku kráľovskej koruny. V roku 1703 hrad obsadil František II. Rákóczi, ten však bol opäť dobytý a zbúraný.

Vydavatelství Ivan Rillich
Frymburk 231
Frymburk
Infocentrum
A.Bernoláka 1
Ružomberok

746 - Strečno

Strečno

Prvá písomná zmienka o panstve pochádza z roku 1321. Hrad, ktorý bol pôvodne kráľovský, je výslovne zmienený v roku 1384. Počiatkom 14. storočia držal Strečno Matúš Čák Trenčiansky. V roku 1397 ho získal do zástavy od kráľa Žigmunda Sudivoj z Ostrorogu. Od roku 1443 boli majiteľmi Pongráczovci zo Svätého Mikuláša a od roku 1483 Pavol Kiniži s manželkou Benignou, ktorý hrad prestaval a opevnil. V roku 1523 ho kúpil Ján Zápoľský a o šesť rokov neskôr ho prenechal Mikulášovi Kostkovi. V roku 1556 zdedili Strečno Dersffyovci, za ktorých došlo k renesančným prestavbám. Počiatkom 17. storočia získali hrad Wesselényiovci. Po smrti Františka Wesselényiho v roku 1667 bol hrad zabavený kráľovskou komorou. V roku 1686 ho obsadili Thökölyho kuruci, preto ho nechal cisár Leopold I. v roku 1698 zrúcať.

Vydavatelství Ivan Rillich
Frymburk 231
Frymburk
Hrad Strečno - suvenýry
Hradná 1
Strečno

755 - Terchová

Vydavatelství Ivan Rillich
Frymburk 231
Frymburk

759 - Vlkolínec

Vlkolínec

Prvá písomná zmienka o Vlkolínci ako jednej z tzv. „ulíc“ mesta Ružomberok pochádza z roku 1461. Ďalšími „ulicami“ boli Villa Ludrová, Biely Potok a Černová. Tieto „ulice“ museli Ružomberku odvádzať dane. V roku 1625 tu boli štyri sedliacke usadlosti a päť želiarskych domácností. V roku 1770 bola v strede Vlkolínca postavená drevená zvonica. V roku 1771 sa „ulice“ chceli od Ružomberka osamostatniť, to sa im však nepodarilo. Z roku 1860 pochádza drevená rumpálová studňa s hĺbkou 13 metrov. V roku 1875 bol postavený kostol Navštívenia Panny Márie. V roku 1882 sa Vlkolínec stal miestnou časťou Ružomberka a v roku 1993 bol zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Vydavatelství Ivan Rillich
Frymburk 231
Frymburk
Infocentrum Dom UNESCO
Vlkolínec 9081/30B
Vlkolínec
Infocentrum
A.Bernoláka 1
Ružomberok